História chaty

Skôr ako vznikla Chata na Kľačianskej Magure bola postavená Lamošova útulňa.

História

Lamošova
útulňa

Odbor KČST (Klub československých turistov) vo Vrútkach sa rozhodol postaviť tesne na hornom okraji lesnej poľany vo výške 1 175 m.n.m. „Kľačiansku útulňu na Magure pri Vrútkach“. Úspešne bola dokončená 1. mája 1927. O jej vybudovanie sa najviac zaslúžili Alojz Tašner, riaditeľ meštianskej školy a železniční úradníci Adolf Roubal a Dionýz Lamoš.

Slávnostné otvorenie útulne sa konalo na začiatku augusta 1927 a zúčastnilo sa ho šesťdesiatosem ľudí, medzi nimi aj hostia z Moravy a Čiech. Zrubová dvojpodlažná stavba stála necelých 11 tisíc korún a na stavbu použili kameň a drevo z blízkosti útulne. Stoly, lavice, sporák i kuchynské vybavenie si turisti zhotovili a vyniesli sami. Steny zdobili fotografie v rámoch od pána Ungera z Lazov. Spalo sa na povale, ktorá poskytovala miesto pre dvadsať lôžok. Už v prvom mesiaci v útulni prespalo štyristopätnásť turistov z celého Československa. Kľúče od útulne záujemcom odovzdávali A. Tašner a D. Lamoš. Poplatok za prenocovanie v útulni bol dobrovoľný.

Roku 1930 Kľačiansku útulňu rozšírili o prístavbu a dreváreň a zvýšila sa aj kapacita o dvanásť lôžok. V tomto roku vybudovali a vyznačili aj zeleno značkovaný chodník z útulne po prameň vody, ktorý neskôr predĺžili z Turčianskych Kľačian na vrchol Suchého. Útulňu po smrti prvého správcu D. Lamoša nazvali Lamošovou útulňou (správcom bol v rokoch 1926 – 1928 a v r. 1935).

Ďalšími správcami boli R. Scheda (1929 – 1932), K. Štanzel (1933 – 1934), J. Telehanič (1935 – 1939) a J. Jelenčík (1941 – 1944).

Roku 1935 útulňu opätovne zväčšili, pribudla druhá kuchyňa vybavená riadom a kapacita nocľahárne sa zvýšila na štyridsať lôžok. Cena za prenocovanie bola 3 Kčs, v zime 5 Kčs. Kľúče od útulne sa dali vyzdvihnúť u Bohumila Prokšu, obchodníka s proviantom blízko železničnej stanice vo Vrútkach. V pracovný deň poskytoval kľúč záujemcom holič E. Cagán vo svojom holičstve vo Vrútkach. Zaujímavosťou z minulosti bolo každoročné konanie bohoslužieb na lúke pod útulňou počas „Dní hôr“. Na útulni vítal turistov nápis: „Čo bolo s láskou stvorené, nech dobrá vôľa zachová.“ V marci roku 1943 požiadala útulňa o zatriedenie do výčapníckeho podniku, nakoľko uviedla, že „ … čapujeme a na drobno predávame pálené liehové nápoje.“

Lamošova útulňa (podobne ako ostatné chaty v Malej Fatre) bola 28. októbra 1944 nemeckými vojakmi vypálená a nebola už obnovená.

História

Chata na Kľačianskej magure

Po vojne sa začala obnova zničených chát. A bolo tomu tak aj v prípade chýbajúceho ubytovania vypálenej Lamošovej útulne. Stavba Chaty na Kľačianskej Magure sa začala v septembri 1948 a do užívania bola odovzdaná už v januári 1949. Situovaná bola o kúsok nižšie na mieste samospádu vody zo zachyteného prameňa. Projektantom bol Karol Koza. Čo najviac sa využil materiál, ktorý bol v blízkosti stavby. Náklady na výstavbu dosiahli 1 426 128,20 Kčs. Chata poskytovala sedemdesiat lôžok v niekoľkých izbách a spoločnej nocľahárni. Mala vlastné elektrické osvetlenie vyrábané agregátom, vodovod a kúrenie zabezpečené kachľami Najznámejšími správcami chaty boli: M. Zimen starší aj mladší a po nich Gejza Burčík (bol chatárom aj na Chate pod Suchým), neskôr Kostra, Križan, Kohút, Revický, Chromec starší a Chromec mladší, Šútovec.

V roku 1951 bola chata administratívne prevedená do majetku Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol.

V rokoch 1950 – 1965 sa na Magure organizovali asi najťažšie lyžiarske preteky v slalome na Slovensku O pohár Malej Fatry. Trasa týchto pretekov bola so štartom nad terajšou chatou a cieľ bol umiestnený v doline Pirťa.

Roku 1955 v blízkosti chaty postavili prvý lyžiarsky vlek v Turci – z Dlhej lúky až po chatu, pričom kladky vleku boli čiastočne umiestnené aj na stromoch a prevody poháňal naftový motor Turdus. V rokoch 1957 – 1960 bol
vypracovaný projekt na výstavbu novej sedačkovej lanovky. Mala mať 21 podpier a 86 sedačiek, a to z Kľačianskej doliny pod chatu s prevýšením 400 m a dĺžkou 1 100 m. Výstavba sa nezrealizovala pre finančné problémy.

Chatu na Kľačianskej Magure niekoľkokrát prestavovali aj modernizovali a v súčasnosti je v prevádzke počas celého roka.